Ochrana proti pavúkom v domácnosti

Mnohokrát sa stáva, ako náhle sme doupratovali celý byt, z ničoho sa zrazu objaví pavúk a začne si pliesť svoju sieť. Kým si ho všimneme, už má svoju dokonalú sieť natiahnutú. Mnohí sa boja už len od pohľadu na pavúka a vtedy človek nevie kam v tom momente siahnuť. Pre tento problém sú k dispozícii viaceré dostupné a účinné prípravky. Dokážu zabezpečiť dlhodobú ochranu až niekoľko týždňov. Pomocou nich je možné zabrániť rozmnoženiu nepríjemných nájomníkov a tým zvýšiť náš pocit pohodlia a bezpečia.

Užitočné rady proti pavúkom v domácnosti

Pavúky dokážu byť aj užitočné, pretože do svojich sietí zachytávajú okolitý hmyz ako napríklad komáre, ktoré potom slúžia ako ich potrava. Úplne by sme ich však nedokázali odstrániť z nášho bytu z dôvodu, že nevieme kde všade sa v našom prostredí môže pavúk nachádzať. Tie čo odstránime onedlho nahradia ďalšie. Pavúky obľubujú kľudné prostredia, teda ak budeme pravidelne upratovať vyhneme sa ich zvýšenému počtu v našom prostredí. Pre ochranu používajme prípravky určené na ochranu proti pavúkom.

Biológia pavúkov

Pavúky (Araneae) sú rad pavúkovcov. Je to najväčší, no aj pomerne najlepšie preskúmaný rad triedy – počet popísaných druhov podľa najnovších údajov  dosahuje 40 000. Vo faune Slovenska ich zastupuje asi 1 000 druhov. Telo pavúkov sa skladá iba z dvoch častí – z hlavohrude a bruška, ktoré nemá ani náznak segmentácie (výnimkou sú primitívne tropické pavúky z podradu Liphistiomorpha). Bruško je pripojené k hlavohrudi tenkou stopkou. Na spodnej strane má 1 alebo zriedka 2 páry štrbinovitých otvorov do pľúcnych dutiniek, kúsok pred nimi je pohlavný vývod, ktorý je u väčšiny samíc súčasťou zložito skulptúrovanej platničky (epigyna). Obyčajne na konci bruška sú snovacie bradavky, ktoré sú vlastne premenené bruškové končatiny. Vo vnútri bruška sú často objemné pavučinové žľazy. U niektorých pavúkov je vyvinuté aj doplnkové snovacie ústrojenstvo (cribellum), ktoré vyzerá i pracuje ako miniatúrne sitko. Pavúk cez drobné otvory vypúšťa pavučinu a vyčesáva ju zvláštnym otŕnením zadných tibií (calamistrum), ktoré pripomína hrebienok. V hlavovej časti hlavohrude sú vačkové oči, najčastejšie 4 páry (väčšina Entelegynae), niekedy 3 páry (Haplogynae), len veľmi vzácne 2 páry (Tetrablemma spp.) alebo dokonca len 1 pár (Nops spp.), tieto výnimky však žijú len v trópoch. Chelicery sú jednovetvové a pracujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada – vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý jed, ale i tráviace enzýmy; trávenie pavúkov je teda mimotelové (extrasomatické). Druhým párom hlavových končatín sú pedipalpy. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový kopulačný orgán (bulbus), ktorého stavba môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar – embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na spermie. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri kopulácii zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku. Vývod gonád má však aj samec na brušku, preto musí pred kopuláciou naplniť dutú časť bulbu spermiami – uskutoňuje sa to pomocou zvláštnej malej pavučinky. Po kopulácii sa niekedy vyskytuje kanibalizmus – samica usmrtí a vysaje samca. Tento jav však vôbec nie je taký bežný, ako sa traduje medzi ľuďmi. Samice kladú vajíčka do kokónu z husto tkanej pavučiny. Pavúky dýchajú pľúcnymi dutinkami a jednoduchými vzdušnicami. Vylučovacím orgánom sú Malphigiho trubice, koxálne nefrídie fungujú len u mláďat, u dospelých sú rudimentálne.