Ochrana proti potravinovej moli v domácnosti
Potravinové mole sa pomerne rýchlo rozmnožujú, preto sa odporúča pri ich spozorovaní čím skôr zasiahnuť. Najčastejšie sa objavujú v komore, kuchyni, teda v blízkosti potravín. Zabrániť ich príletu je veľmi náročné, pretože sa môže objaviť v múke, maku, obilninách. Najúčinnejším spôsobom ako sa chrániť pred potravinovou moľou je použitie BioStop lepovej pasce na potravinové mole, ktorá obsahuje feromónovú návnadu pre prilákanie lietajúceho hmyzu. Následne sa prilákaný hmyz nalepí na lepovú plochu a pasca nám tak zabezpečí čisté okolie od nežiaducich molí.
Užitočné rady proti potravinovej moli v domácnosti
Najčastejšie sa vyskytujú v kuchyni alebo komore a všimneme si ich len keď už obletujú okolo nás. Bohužiaľ zistiť ako sa dostali do bytu je takmer nemožné, keďže často sa objaví v nakúpených potravinách, ktoré si privezieme domov. Jej výskyt je možný v múke, maku, obilninách. V minulosti používali proti nim levandulové listy. Ale tie ich nezničia, preto je potrebné použiť bez-insekticidne lepové a monitorovacie pasce v našich komorách aj v rámci prevencie a tak zabrániť možnému rozmnoženiu potravinovej mole v našom okolí. Tie nielen zničia hmyz ale ho aj odchytajú.
Biológia potravinovej mole - vijačka múčna
Potravinová moľa alebo Vijačka múčna má dĺžku tela 10-14 mm a v rozpätí krídel meria 20-25 mm. Predné krídla sú olovnato-sivé s viac alebo menej zreteľnými tmavými škvrnami. Zadné krídla sú žltobiele až sivobiele s tmavými žilkami, sú omnoho väčšie ako predné a sú trojuholníkového tvaru a po zadnom okraji majú pomerne dlhé štetinky. Vijačka múčna prezimuje v štádiu húseníc v riedkom zámotku. Prvé jedince sa môžu objavovať už koncom februára. Hromadné liahnutie dosahuje svoje maximum v mesiacoch máj a jún. Vo vykurovaných skladoch sa môže rozmnožovať počas celého roka. Húseničky poškodzujú z vonku obilné zrná, múku, krupicu, cestoviny, sucháre a iné a pritom vylučujú zo slinnej žľazy akési 'hodvábne' vlákna, ktorými jednotlivé zrná alebo častice múky spriadajú do hrudiek. Zdržiavajú sa na povrchu obilných hromád alebo na povrchu uskladnenej múky a môžu prenikať do hĺbky 10-15 cm. Táto vrstva môže byť pri silnom výskyte vijačky úplne stmelená do súvislej vrstvy. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach trvá jednotlivo: vajíčko 10 dni, húsenica 64 dní, kukla21 dní. Dokopy je to celkom 96 dní. Do roka má vijačka múčna v chladných skladoch 2 generácie ale v mlynoch a v nepretržitých prevádzkach môže mať až 4 generácie.