Ochrana proti ploštici posteľnej v domácnosti

S nami sa stravujú, s nami spia, s nami trávia voľný čas a to všetko tak, že o tom ani nevieme až kým v noci nezaspíme. Nastane úplná tma a v tom momente sa stávame stredobodom pozornosti pre krv cicajúce ploštice. Na začiatku si budeme myslieť že štípance na našom tele môžeme mať od komárov, ale z času na čas objavíme stále viac a viac štípancov na našom tele. Tu sa zamyslíme že to zrejme komár nebude a stali sme sa obeťou iného parazitujúceho hmyzu. Preto sa bližšie oboznámte s týmto druhom hmyzu a naučte sa správne proti nim bojovať. Uvedený prípravok patrí medzi TOP voľne dostupné produkty proti ploštici posteľnej. Bol taktiež ocenený ako produkt roka - Hungarian product award.

Užitočné rady  proti ploštici posteľnej v domácnosti

Existuje pár užitočných rád, ktoré je možné vykonať aby ste sa minimalizovala šanca, že sa stanete obeťou ploštice.
1, Ploštice žije skrytým životným štýlom a cez deň sa zdržiava v tých najmenších škárach, prasklinách. Pokúste sa podrobne vyhľadať a zmonitorovať tieto praskliny. Povysávajte každú škáru či prasklinu. Začnite nábytkom postele, spoje na nábytku, elektrické zásuvky, aj rámy obrazov. Ak vysajeme len jednu plošticu, už môžeme počítať o jedno štipnutie menej. Nezabudnite prachový zásobník zneškodniť (nie len vysypať !)
2, Postavte okolo postele ochrannú bariéru proti ploštici. Zaobstarajte si obojstranne lepiacu pásku a ohraničte si svoju posteľ v čo najtesnejšie k posteli. Ak sa ploštica pokúsi priblížiť k posteli, je vysoká šanca na to že sa zachytí na lepovej páske.
3, Pokúste sa spať pri zapálenom svetle. Ploštica sa vyhýba svetelným lúčom a radšej sa zdržiava v tme. V tú noc ju môže strach zo svetla odradiť od pokušenia z hladu.

Biológia ploštici posteľnej

Typický parazit, ktorý sa nasaje a cicia krv, sa vo voľnej prírode nevyskytuje. Má ploché oválne telo hrdzavo hnedej farby veľké 4-8 mm. Krídla sú zakrpatené. Ústne ústroje sú bodocicavé. Vyvíja sa nedokonalou premenou. Samička v priebehu svojho života denne znáša 2-3 vajíčka, počas celého života ich nakladie až 500. Vajíčka sú lepkavé, samička ich priliepa na tmavé, neprístupné miesta (štrbiny v nábytku, rámy obrazov, drevené obloženie stien). Z vajíčok sa za 14 – 20 dní vyliahnu malé 1 mm larvy. Larvy sa 5-krát zvliekajú a po každom zvlečení sa potrebujú nacicať krvi. Doba vývoja „od vajíčka po vajíčko“ pri  izbovej teplote trvá 2 až 3 mesiace. Ploštica dobre znáša nízke teploty až do max. –17 °C. Dospelé jedince žijú zhruba 14 mesiacov a hladovať dokážu cca 140 dní (údajne až 12 mesiacov). Ploštice žijú mimo tela človeka, zvieraťa. Na svojho hostiteľa sa prichádzajú nacicať krvi. Krv cicajú všetky vývojové štádiá. Potravu dokážu vyhľadávať aktívne aj na väčšie vzdialenosti. Prítomnosť ploštíc mimo priameho pozorovania možno zistiť tiež podľa charakteristického červeno-hnedého trusu na nábytku, na posteľnom prádle, potenciálnych miestach úkrytu a pri silnom zahmyzení aj podľa typického zápachu. Vo vlhkých bytoch ploštica neprežije, z dôvodu pliesní ktorým podľahnú. Dosť rýchlo sa dokáže pohybovať, za minútu je schopná prejsť vzdialenosť jedného metra. V prípade pocitu nebezpečenstva to môže byť aj viac. Rovnako dobre sa pohybuje na rovných aj na zvislých plochách. Potravu začína vyhľadávať v nočných hodinách, keď sa potrava v tráviacom trakte začína míňať. Zmyslové orgány ožijú. Človeka rozpozná na základe teploty a rozdielnej vlhkosti oproti okoliu. Najčastejšie sa živí ľudskou krvou, v prípade nedostatku potravy sa prikloní aj k zvieracej (hydina, holuby, netopiere). V teplejšom období cicia krv každý druhý deň, naopak v chladnejšom raz do týždňa. Najčastejšie cicia krv na nasledovných častiach ľudského tela: krk, v oblasti členka a zápästia, kde je pokožka tenšia. Ploštica posteľná dokáže vycicať až 2,5,6 -násobok svojej hmotnosti (max. 8mg). K prijímaniu potravy je potrebných cca 5-10 minút.