Ochrana proti blche v domácnosti

Zvyčajne sa blcha objavuje v blízkom okolí človeka prostredníctvom našich domácich miláčikov, čoho následkom sa dostávame do priameho kontaktu s týmto škodcom. V srsti psov a mačiek sú obyčajne ukryté len dospelé, vyvinuté jedince naopak vajíčka sa nachádzajú aj vo voľnej prírode. Tieto sa však pomerne rýchlo dokážu vyliahnuť v srsti zvierat, kde majú vynikajúce podmienky na vývin. Vďaka tomuto je veľmi náročné sa dlhodobo zbaviť blchy. Najefektívnejším riešením pri ochrane proti blche je nutnosť dôkladného ošetrenia zamoreného prostredia a zvierat, ktoré majú blchy. Pri ochrane zvierat  je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára, prípadne zaobstarať dostupné prípravky na ochranu domácich miláčikov. Pre ošetrenie nášho zamoreného okolia odporúčame použiť aerosol na lezúci hmyz, postrek na lezúci hmyz, prípadne prášok na lezúci hmyz. Účinnosť môže byť až 6 mesiacov pri dodržaní správnych podmienok pri aplikácií a zodpovedného prístupu. Za túto dobu použitie prípravkov zabezpečí postupné zničenie aj znovu vyliahnutých bĺch.

Užitočné rady proti blche

Ochrana proti blche patrí medzi náročnejšie postupy ochrany. Keďže je voľným okom ťažko viditeľná a neustále sa mení jej pozícia v dôsledku skákania po okolí, ľahko nám dokáže uniknúť. Riešenie spočíva v pravidelnej systematickej ochrane, kde postupom času môžeme vidieť výsledky. Pre našich domácich miláčikom zaobstarajme obojky na ochranu pred blchou a iné odporúčané prípravky a naše okolie (psiu búdu, koberce)dlhodobo ošetrujme vhodnými prípravkami na odstránenie bĺch. Takto dokážeme dlhodobo zabezpečiť dlhotrvajúcu účinnosť a zamedzíme rozmnoženiu a vývinu ďalších jedincov.

Biológia

Blchy (Siphonaptera, syn. Aphaniptera) je rad malého (1-8 mm) druhotne bezkrídleho celosvetovo rozšíreného holometabolného hmyzu. Rody z tohto radu, pokiaľ vôbec majú slovenský názov, sa po slovensky volajú blcha. Tvar tohto hmyzu sa vývojovo úplne prispôsobil jeho ektoparazitickému spôsobu života. Vývojovo majú blchy najbližšie k srpiciam (Mecoptera). Na svete poznáme asi 1 600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia cudzopasne krvou vtákov a cicavcov. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky. Telo bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na hlave sú silne skrátené tykadlá, sčasti uložené v jamkovitých depresiách ektoskeletu, a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek. Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú bodavocicavé. Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa. Larvy bĺch sú apódne eucefalné, vývin prebieha cez 3 instary. Kukla je pupa adectica libera. Blchy dokážu vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky.Na svete poznáme asi 2000 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Hojnejšie sú Pulex irritans (blcha ľudská), ktorá sa dnes vyskytuje lokálne v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí), Ctenocephalides canis (blcha psia) a Ceratophyllus gallinae (blcha slepačia). Najväčšia blcha našej fauny je Hystrichopsylla talpae (blcha krtia). Je dlhá 6-7 mm, bez očí. Žije v hniezdach krtov a iných malých zemných cicavcov. Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom väčšina druhov bĺch je schopná zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, t. j. vtáci, alebo cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy. Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu kedy sa k nemu príblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60 %, väčší objem krvi ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zvyšky sa stavajú potravou lariev.