Ochrana proti voškám v domácnosti
Krásna izbová rastlina môže byť ozdobou bytu. Nie je však nič nepríjemnejšie, ako keď sa do biotopu dostávajú spolu s novými rastlinami aj vošky, ktoré infikujú aj naše staré rastliny. Aby ste sa takýmto prípadom vyhli, je užitočné mať aerosól na kontrolu vošiek Margaréta® doma. Vďaka svojmu ekonomickému baleniu sa dá dlho používať. Jeho špeciálna striekacia hlavica zaisťuje rovnomerné nanášanie účinnej látky na listy. Vďaka jeho rýchlemu účinku je možné rast škodcov rýchlo zastaviť.
Dozvite sa viac o tomto nepríjemnom hmyze!
Užitočné tipy pri ochrane proti voškám
Proti voškám sa môže použiť metóda „ponorenia“. Vodu s izbovou teplotou vložte do vedra, na okraj položte dve lišty a na ne uložte rastlinu. Rastlina takto môže zostať až hodinu, počas tejto doby voškám dôjde vzduch.
V okrasnej záhrade sa dá dobre použiť proti voškám kapucínka. Touto krásnou jednoročnou rastlinou môžme dokonca chrániť svoje ovocné stromy pred týmito škodcami.
Umývanie vošiek sprejom z tabakových listov je najefektívnejšou alternatívnou metódou proti voškám.
Biológia vošiek
Vošky (lat. Aphidinea alebo Aphidoidea) sú taxón (podrad alebo nadčeľaď) hmyzu. Charakteristické sú malým, zavalitým a málo chitinizovaným telom. Merajú 1–3, zriedka až 6 mm. Tykadlá sú 4 - až 6 -článkové pritom pomerne dlhé. Bodavocicavým ústnym ústrojenstvom i stavbou tela sú silne prispôsobené na cicanie rastlinných štiav. Majú krídla, ktorých žilnatina krídel je odvodená a zjednodušená. Zadné krídla sú oveľa menšie. V zadnej časti bruška má väčšina druhov pár rúrkovitých príveskov (sifunculi), ktoré majú vzťah k sekrécii, ich presná funkcia však ešte nie je celkom zrejmá. Zadné nohy niektorých druhov dovoľujú slabé skákanie, ktoré sa však nedá porovnať s mérami a väčšinou cikád. Vývin je paurometabolia so štyrmi instarmi. Vošiek poznáme asi 3 500 druhov, z čoho na Slovensku žije 600 – 700 druhov. Pri premnožení sa mnohé druhy stávajú vážnymi škodcami.
Medzi najvýznamnejších škodcov v slovenských záhradách patrí niekoľko druhov vošiek:
- Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum) – preferuje kôru a letorasty jabloní. Na mieste napadnutia zvykne strom reagovať tvorbou zdurenín, ktoré môžu prerásť do veľkých rozmerov. V priebehu roka vylučuje vlnačka voskovitú vatu bielej farby. Chráni ju pred predátormi a je tak pre človeka ľahšie rozpoznateľná na rastlinách.
- Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) – napáda predovšetkým jablone. Cicaním šťavy z listov spôsobuje ich kučeravenie a stáčanie, listy môžu následne zožltnúť a odpadnúť. Pri silnejšom napadnutí jablone horšie rastú a plody nedozrievajú.
- Voška jabloňová (Aphis pomi) – nachádza sa zvyčajne na jabloniach a hruškách. Reakciou stromov na jej napadnutie je skrúcanie listov bez farebnej zmeny. Napáda tiež stopky rastúcich plodov. Tie sa následne zle vyvíjajú a zakrpatievajú.
- Voška slivková (Hyalopterus pruni) – napáda slivky, broskyne a marhule. Spočiatku cicaním listov nespôsobuje výraznejšiu zmenu na rastline. Napáda aj letorasty, ktoré sa krivia a zakrpatievajú.
- Voška chmeľová (Phorodon humuli) – patrí medzi častých škodcov sliviek. Napadnutie stromu je ťažké spozorovať, nakoľko svojim pôsobením len málo skrúcajú listy.
- Voška čerešňová (Myzus cerasi) – radí sa medzi škodcov čerešní a višní. Spôsobuje intenzívne skrúcanie listov, zakrpatievanie koncov letorastov.
- Voška broskyňová (Myzus persicae) – patrí k najnebezpečnejším škodcom broskyne. Jej pôsobenie na rastlinách spôsobuje intenzívne skrúcanie listov a vysychanie koncov letorastov.