Ochrana prostredia pred kunou

Pokiaľ máte starosti s neželaným obyvateľom domu poväčšine sa jedná o kunu skalnú (Martes foina), ktorá žije veľmi samotársky. Väčšinou obýva okraje lesov a skalnatý terén, ale dokáže žiť aj v blízkosti ľudských stavieb (na povalách, v opustených budovách, šachtách, podkroví chát a chalúp), ako aj v centrách veľkých miest. Je to predátor, ktorý sa živý potkanmi, myšami, požiera tiež hmyz, dážďovky, plazy a často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs. Až potiaľto by sa dalo o kune skalnej povedať, že ide o veľmi užitočné a milé zviera.

Neplatí to však v tom prípade, keď si nájde cestu pod strechu domu, do kurína, alebo do auta, kde dokáže zničiť izoláciu, káble a svojimi výkalmi spôsobiť aj výrazný zápach. Vtedy už len málokto myslí na jej kladné stránky a snaží sa neželaného návštevníka, čo najskôr zbaviť, odplašiť, odpudiť alebo aj chytiť do pasce.

Užitočné tipy proti kune

Objavil sa Vám na povale trus, zápach, hluk a požuvané izolácie? Pravdepodobne za to môže kuna. Ako spoznáme, že sa nám zahniezdila kuna na povale:
Zápach - kuny si značkujú svoje teritórium výkalmi a výlučkami pachových žliaz.
Hluk - kuna je hlučná nočná šelma, rada sa hrá a vyhľadáva rôzne úkryty.
Poškodenie - kuna má v obľube rozhryzávať izoláciu striech.

Ako zamedziť kune prístup na povalu

Uzavretie prístupových ciest - dôkladne preskúmajte, kadiaľ by sa kuna na pôdu mohla dostať, a aj tie najmenšie škáry vyplňte odolným materiálom.

Odpudenie - môžete použiť rôzne "babské rady", ktoré kunu z povaly odpudia, ako psie chlpy, trus mačkovitej šelmy či silný parfum, avšak tieto prostriedky väčšinou fungujú len veľmi krátko a kuna sa po pár dňoch či týždňoch môže vrátiť a budete opäť riešiť, ako sa jej zbaviť.

Jedným z riešení je vyskúšať Protect Natural sprej na odpudzovanie kún. 

Biológia kuny

Kuna lesná alebo kuna hôrna (lat. Martes martes) je mäsožravecz čeľade lasicovité (Mustelidae). Výskyt na Slovensku bol doložený na 40,1 % územia. Hrdlo a dolnú časť krku má žltkovo-žltú, čo je poznávacím znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej kuny skalnej (Martes foina) s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku. 

Kuna lesná je dlhá do 53 centimetrov (samica do 45 cm) aj s chvostom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.

Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú lasica myšožravá/obyčajná, lasica hranostaj + tchor (vrátane fretky) + norok má špicatejšie uši a je dlhšia. Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.

Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšie korisťou sú veveričky. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú králiky a zajace. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.

Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.

Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu apríla až mája 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.