Ochrana proti švehle obyčajnej v domácnosti
Švehla sa najčastejšie vyskytuje na kmeňoch stromov, machoch, sklalkách, starých budovách a taktiež v miestnostiach bytov či domov. Vyhľadáva látky obsahujúce škroby, sacharidy, ale neodolá ani koženým látkam či vlne. Vyhovujúca teplota pre tento hmyz je medzi 22 a 27 °C. Svoj striebristý efekt tela spôsobuje prach, ktotý má na sebe. Vo vlhkom okolí s vysokou koncentráciou pary v ovzduší sa cíti veľmi dobre. Pomerne rýchlo sa pohybuje, ale neskáče, ani nevzlietne. Pokiaľ sa objaví v byte, okamžite treba začať s jej zneškodňovaním.
Užitočné rady proti švehle obyčajnej v domácnosti
Najúčinnejším riešením je dôkladné prevetranie vlhkých miestností, zvýšenie vykurovacej teploty v miestnosti. Dostatočný úkryt majú umelo vytvorený vo vlhkom črepníku od rastlín. Ošetrením okolí črepníkov sa zamedzí možnému rozmnoženiu lezúceho hmyzu. Keďže vlhké prostredie výrazne láka tento hmyz, je dôležité používať dostupné prípravky na báze aerosolu, alebo rozprašovače po dobu niekoľkých týždňov všade tam, kde sa švehly vyskytujú.
Biológia švehly obyčajnej
Švehla obyčajná (Lepisma saccharina) z radu švehiel (Thysanura) sa často vyskytuje v domácnostiach. Dĺžka jej tela je 7-10 mm, strieborne lesklého zafarbenia. Je to nočný hmyz. Živí sa odpadkami organických látok. Rozšírená je takmer po celom svete. V teplých krajinách žije vo voľnej prírode. Ma štíhle vretenovité dozadu zúžené telo kryté šupinkami, tenké dlhé tykadlá. Pretiahnuto kvapkovité tielko charakteristicky zakončujú tri dlhé štetiny. Sú striebristo lesklé, vzhľadom i hybkosťou pripomínajú rybičku, preto sa im ľudovo hovorí „ strieborná rybička“ . Vyvíjajú sa nedokonalou premenou. Žijú skryte vo vlhkých a teplých miestach 20°C. Rýchlo sa pohybujú, sú aktívne v noci. Keď v tmavej miestnosti náhle rozsvietime, švehly sa rozpŕchnu do úkrytov. Obývajú kúpeľne, záchody, komory. V skladoch zaliezajú pod debny a povaľujúce sa predmety. Môžu sa uchytiť aj v knižniciach. Najlepšie im vyhovuje izbová teplota, dobre znášajú jej dočasné zníženie. V budovách sa rozširujú po vodovodných a odpadových rúrach a pod. Živia sa prevážne plesňami a omrvinkami ľudskej potravy, rastlinnými zbytkami, papierom, obľubujú škrob a cukor. Nezvyknú spôsobovať väčšie škody, len tapety môžu vážne poškodzovať, vyžierajú pod nimi lepidlo. Samička kladie 2 – 20 vajíčok. Žijú do 3 rokov.